Potok krvi

Aby sme mohli žiť na tomto území,museli sme si ho vybojovať.Táto obrovská bitka sa odohrala práve pri tomto potoku.Na našej strane bojoval aj jeden odvážny vlk,Fuero.Fuero sa iba pred nedávnom stal šťastným manželom a hrdým otcom,no i tak išiel do boja za toto územie.Bol veľmi silný,preto sa nikto nečudoval,že bojoval najdlhšie.Aj so skupinkou iných silných zvierat sa mali nepriateľom prikradnúť za chrbát a napadnúť ich odzadu.Avšak nepriatelia sa o tomto útoku dozvedeli a očakávali ich.Fuero a jeho skupina to nečakali a do jedného ich povraždili.Vlastne,každého nie.Túto skupinu sledoval potajme jedno malé mláda diviaka,ktoré sa túžilo stať hrdinom ako oni.Na vlastné oči vydelo tú hroznú udalosť.Roztriaslo sa a utieklo späť do tábora.Nedobehlo daleko.Na maličkej čistinke pri potôčiku sa rozplakalo a jeho slzy tiekli rovno do potoka krvi.Tam ho našla vlčica,Fuerova družka.Mláda jej všetko povedalo.Vlčica sa vydesila a utiekla.Nikto nevie,čo sa s nou stalo,iba sa hovorí,že sa rozplakala a z očí jej padali krvavé slzy a že potom na nu spadol obrovský strom a zabil ju.A jej krv vytiekla do vody.

Podobný osud stihol aj malé mláda.Oznámilo všetkým čo sa stalo a potom sa samo vybralo hľadať vlčicu.Našlo jej mrtvolu pod stromom a voda okolo nej a v potoku už bola červená.Mladý diviak sa tak zlakol,až zostal stáť na mieste.Trvalo niekolko minút,kým sa vzpamätal a urobil krok dozadu,no pošmykol sa na slabých okrajoch rieky a utopil sa.Jeho telo sa našlo až pri mrtvych bojovnikoch,ktorých krv vytiekla do vody rovnako ako vlčicina a diviakova krv.

V presne stanovený čas sa raz za mesiac premení voda v potoku na krv.Tým nám pripomína všetky tie hrozné udalosti,ktoré sa museli stať kým sme si nevybojovali slobodu...

Aj takáto smutná býva minulosť.